Nižšie uvedené často kladené otázky sa týkajú otázok súvisiacich s transpozíciou smernice o autorskom práve na digitálnom jednotnom trhu (CDSM). Vypracovali ich členovia pracovnej skupiny Europeany pre obchodne nedostupné diela.
Môže sa inštitúcia správy kultúrneho dedičstva spoliehať na riešenie pre obchodne nedostupné diela v prípade materiálov z krajín mimo Európskej únie?
Hoci sa v smernici uvádzajú obchodne nedostupné diela ako materiály, ktoré nie sú obchodne dostupné a ktoré sú súčasťou stálych zbierok inštitúcie správy kultúrneho dedičstva, súbory materiálov, v prípade ktorých existujú „dostupné dôkazy, na základe ktorých možno predpokladať, že pozostávajú prevažne“ z materiálov z krajín mimo Európskej únie, sú vylúčené.
Smernica konkrétne vylučuje:
obchodne nedostupné diela iné ako kinematografické alebo audiovizuálne diela, ktoré boli prvýkrát uverejnené alebo prvýkrát odvysielané mimo Európskej únie;
komerčne nedostupné kinematografické alebo audiovizuálne diela, ktorých producenti majú sídlo alebo obvyklý pobyt mimo Európskej únie; a
Obchodne nedostupné diela štátnych príslušníkov tretích krajín. V knižnom sektore sa bude vzťahovať na mnohé knihy vydané v EÚ, mali by sa nájsť riešenia v rámci SOT.
Toto vylúčenie sa neuplatňuje, ak sa obchodne nedostupné dielo používa na základe licencie a organizácia kolektívnej správy v krajine, v ktorej sa nachádza inštitúcia správy kultúrneho dedičstva, môže túto tretiu krajinu dostatočne zastupovať, napríklad preto, že bola uzavretá dohoda o zastúpení. V dôsledku logiky opísanej v smernici by sa malo chápať, že výnimka by sa v tomto prípade neuplatňovala.
Vylúčenie sa vzťahuje na „súpravy pozostávajúce prevažne z materiálov z krajín mimo Európskej únie“. Súpravy, ktoré obsahujú diela z krajín mimo Európskej únie, ale väčšina materiálov pochádza z Európskej únie, sa môžu používať na základe ustanovenia o obchodne nedostupných dielach. Za určitých okolností sa však materiály používajú individuálne a nie ako súčasť súpravy. V tomto prípade, a aj keď sa smernica osobitne nezaoberá touto otázkou, sa zdá, že logika smernice poukazuje na vylúčenie materiálov z tretích krajín, ak sú k dispozícii dôkazy o tom.