Niečo požičané, niečo nové...
Jedným z dostupných mechanizmov v oblasti autorských práv na zabezpečenie toho, aby ľudia mohli používať obsah chránený autorským právom na účely, ako je sloboda prejavu, prístup k informáciám a právo na vzdelanie, sú „výnimky a obmedzenia autorského práva“. Aby boli tieto výnimky funkčné v kontexte používania online, musia byť jednotné v celej EÚ, čo v súčasnosti väčšinou nie je.
V roku 2019 sa zákonodarca EÚ pokúsil harmonizovať a modernizovať európsky rámec autorských práv prostredníctvom smernice o autorskom práve na digitálnom jednotnom trhu (smernica o CDSM). Jedným z jeho cieľov bolo zabezpečiť riadne fungovanie digitálnej a cezhraničnej výučby a učenia sa.
V článku 5 smernice z roku 2019 sa stanovuje povinná výnimka na účely „ilustrácie pri výučbe“ v digitálnom prostredí. Ilustrácia znamená použitie častí alebo výňatkov z diel (ale aj celých diel, ak sú menšie alebo sa nedajú rozdeliť) v rámci vzdelávacích materiálov alebo iné použitie v kontexte výučby a učenia sa. Nové ustanovenie však nemusí byť najlepším riešením výziev, ktorým čelia pedagógovia.
Treba poznamenať, že výnimka pre „ilustráciu výučby“ už existuje na úrovni EÚ v článku 5 ods. 3 písm. a) smernice InfoSoc z roku 2001. Výnimka InfoSoc umožňuje vytváranie kópií a prenos chránených diel kýmkoľvek v rozsahu odôvodnenom (nekomerčným) účelom. Táto už existujúca výnimka je relevantná pre inštitúcie správy kultúrneho dedičstva, pretože nemá žiadne obmedzenia, pokiaľ ide o to, kto ju môže využívať. Takže v krajinách, v ktorých sa výnimka v plnej miere uplatňuje, môžu inštitúcie správy kultúrneho dedičstva využiť výnimku týkajúcu sa vzdelávania v rámci svojich činností, a to aj pri kurzoch a vzdelávacích podujatiach.
Roztrieštené právne prostredie
Problém so vzdelávacou výnimkou InfoSoc z roku 2001 spočíva v tom, že je voliteľná. To znamená, že členské štáty ho môžu obmedziť na vnútroštátnej úrovni alebo ho dokonca vôbec nevykonávať. A hoci všetky členské štáty majú už existujúce ustanovenia, ktoré určitým spôsobom zahŕňajú vzdelávacie využitie založené na výnimke, väčšina z nich ich netransponovala v plnom rozsahu.
Mnohé jurisdikcie obmedzujú jeho uplatňovanie v rôznych aspektoch, ako je predmet úpravy, ale aj druhy používania, vyplácanie náhrad a príjemcovia. Zatiaľ čo väčšina členských štátov umožňuje všetkým používateľom vrátane inštitúcií správy kultúrneho dedičstva využívať výnimku týkajúcu sa vzdelávania, niektoré z nich obmedzujú pokrytie len na vzdelávacie zariadenia. Napríklad v Poľsku vnútroštátne súdy potvrdzujú výslovné vylúčenie inštitúcií správy kultúrneho dedičstva z rozsahu pôsobnosti vzdelávacích zariadení.
Vložte novú výnimku pre CDSM, ktorá bola navrhnutá tak, aby fungovala ako povinné minimum ochrany používateľských práv, pokiaľ ide o vzdelávacie účely.
Nový článok 5 – do akej miery je povinný?
Žiaľ, článok 5 smernice o CDSM má pomerne úzky rozsah pôsobnosti. Vzťahuje sa len na používanie zo vzdelávacích zariadení, pričom sa vynechávajú inštitúcie správy kultúrneho dedičstva a osoby zapojené do neformálneho vzdelávania, a obmedzuje sa na digitálne používanie, čím sa vytvára roztrieštenosť medzi členskými štátmi a medzi druhmi činností.
Okrem toho povaha novej výnimky nie je nespochybniteľne nevyhnutná. Smernica umožňuje členským štátom čiastočne alebo dokonca úplne obmedziť uplatňovanie, a to buď na základe dostupnosti „vhodných“ licencií, alebo podľa vlastného uváženia. Členské štáty môžu stanoviť vylúčenie určitých druhov diel, ako sú materiály primárne určené na vzdelávanie, a môžu určiť, že sa môže použiť len časť diela. Môžu stanoviť „vyňatie“ týkajúce sa osobitných použití, ako aj spravodlivú kompenzáciu pre držiteľov práv. Dokonca aj celá výnimka môže byť odstránená, ak sú k dispozícii „vhodné“ licencie. Treba sa čudovať, prečo je výnimka dokonca označená ako povinná.
Digitálne použitie – áno alebo nie?
Okrem toho sa zdá, že znenie a rétorika výnimky zo smernice o CDSM viedli k mylným predstavám o už existujúcej výnimke „ilustrácia vyučovania“ InfoSoc, ktoré majú vplyv na prebratie novej smernice do vnútroštátneho práva. Zdá sa, že vnútroštátni zákonodarcovia pristupujú k už existujúcej výnimke v nejasnom zmysle, že sa neuplatňuje na digitálne použitie. Túto mylnú predstavu vo veľkej miere podnecuje názov článku 5 smernice o CDSM – „Používanie diel a iných predmetov ochrany pri digitálnych a cezhraničných vzdelávacích činnostiach“ – a nezáväzný text smernice o CDSM, v ktorom sa naznačuje, že na niektoré digitálne použitia na vzdelávanie sa nemusí vzťahovať už existujúca výnimka EÚ.
Zdedená výnimka InfoSoc „ilustrácia pre výučbu“ sa však neobmedzuje na analógové použitie. Podľa smernice InfoSoc sú ustanovenia článku 5 ods. 3 technologicky neutrálne. Predchádzajúca výnimka v oblasti vzdelávania by sa preto už mala vzťahovať na digitálne, ako aj cezhraničné použitie.
To viedlo k tomu, že členské štáty zaviedli novú výnimku CDSM súbežne s existujúcou výnimkou InfoSoc. Vo väčšine prípadov už majú pomerne širokú, technologicky neutrálnu už existujúcu výnimku „ilustrácie pre výučbu“, ktorá zostane nedotknutá, čo vytvára neistotu, pokiaľ ide o to, ako budú tieto dve prekrývajúce sa výnimky vzájomne pôsobiť a uplatňovať sa.
Ó harmonizácia, kde si?
Prístup smernice o CDSM sa v konečnom dôsledku výrazne nelíši od prístupu InfoSoc. Hoci je vyhlásená za povinnú, nová výnimka poskytuje členským štátom dostatok možností na to, aby mali flexibilitu, pokiaľ ide o vykonávanie. Ak sa má dosiahnuť harmonizácia jasného právneho zabezpečenia používania materiálu chráneného autorskými právami na vzdelávanie, bude to pravdepodobne buď vo forme zúženia rozsahu existujúcich transpozícií InfoSoc na vnútroštátnej úrovni, alebo vo forme vytvorenia dvoch paralelných prekrývajúcich sa výnimiek bez toho, aby bolo jasné, ako ich vôbec uplatňovať.
Čo to znamená pre inštitúcie kultúrneho dedičstva? Zdá sa, že riziko, že vnútroštátne súdy dospejú k záveru, že vzhľadom na to, že nová výnimka týkajúca sa vzdelávania sa vzťahuje na digitálne použitie, zdedený informačný systém InfoSoc sa musí obmedziť na analógové použitie, je pomerne vysoké. Žiaľ, nedostatočná konzistentnosť reformy nie je dobrým znamením pre cieľ sledovaný zákonodarcom EÚ, ktorým je zjednodušenie digitálneho a cezhraničného využívania vzdelávania, a v konečnom dôsledku ani pre právnu istotu.
Hľadáte ďalšie informácie a usmernenia o autorských právach a digitálnom kultúrnom dedičstve? Preskúmajte naše špecializované zdroje.