Frankfurt, 11. októbra 2018 – Aké sú najlepšie spôsoby podpory inovácií založených na technológiách na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni? Čo sa stane, ak my, ako spoločnosť, nebudeme konať teraz? 14 európskych partnerov dnes na tlačovej konferencii na festivale ARTS+ o budúcnosti kultúry predstavilo svoj nový „Európsky manifest o podpore inovácií v kultúrnom a kreatívnom priemysle“.
Európske kreatívne sektory po prvýkrát jednotne vyzývajú na rozsiahlu podporu inovácií v kultúre. Zároveň dôrazne varovali, že bez takejto podpory je v blízkej budúcnosti ohrozený úspech odvetví vrátane žurnalistiky, vysielania, kultúrneho dedičstva a vydavateľstva. Ako uvádza 14 partnerov vo svojom manifeste: „Kultúra je jedným z najväčších aktív Európy. V ére veľkých technologických zmien však Európa potrebuje účinnejšiu inovačnú stratégiu pre kultúrne a kreatívne sektory. Logika veľkých obchodných platforiem v súčasnosti pretvára nielen európske trhy, ale aj spoločnosti. Kultúra nám pomáha pochopiť náš svet a mala by poskytnúť morálny kompas pre technológie. Na posilnenie postavenia kultúry v tejto funkcii a na to, aby občania mohli čo najlepšie využívať kultúru, potrebujeme rozsiahlu verejnú podporu inovácií v kultúre, ale takáto podpora v súčasnosti chýba.“
„Sociálny, kultúrny a hospodársky význam kreatívneho a kultúrneho priemyslu je obrovský,“ povedal Christian Ehler, poslanec Európskeho parlamentu, na dnešnej tlačovej konferencii. „Sú kľúčovým odvetvím v Európe – napríklad väčším ako automobilový alebo chemický priemysel, pokiaľ ide o ich vplyv na pracovné miesta. Je načase, aby sme k týmto odvetviam pristupovali ako ku kľúčovému odvetviu, prisúdili im význam, ktorý si zaslúžia, a postavili ich do centra inovačných politík na európskej úrovni.“ Ehler bol aj spoluspravodajcom správy Európskeho parlamentu, v ktorej sa už koncom roka 2016 požadovala súdržná európska politika pre kreatívne odvetvia a zdôraznil význam odvetví pri poskytovaní „viac ako 12 miliónov pracovných miest na plný úväzok, čo predstavuje 7,5 % pracovnej sily EÚ, čím sa vytvára pridaná hodnota k hrubému domácemu produktu vo výške približne 509 miliárd EUR (5,3 % celkovej hrubej pridanej hodnoty EÚ).“ Manifest podporuje požiadavky uvedené v správe Európskeho parlamentu a naliehavo vyzýva na urýchlené vykonávanie súdržnej inovačnej politiky pre kreatívne odvetvia na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni.
„Nové radikálne technológie, ako je umelá inteligencia, sú na pokraji prelomu a ak si chceme zachovať našu konkurenčnú výhodu v oblasti kultúrneho dedičstva, musíme prijať hlboké záväzky a investovať do našej digitálnej budúcnosti, do infraštruktúr, ako je Europeana, alebo riskujeme, že sa staneme digitálnymi kolóniami Silicon Valley. To si vyžaduje, aby Európska únia prijala ďalšie odvážne a osvietené rozhodnutie: opätovne podporovať digitálnu transformáciu za našich vlastných podmienok, aby sme mohli naďalej posilňovať náš kultúrny sektor s cieľom uvoľniť tento potenciál zvnútra,“ uviedol Harry Verwayen, výkonný riaditeľ nadácie Europeana.
„Hoci v kreatívnom a kultúrnom sektore existuje veľa inovačných iniciatív a startupov, len veľmi málo z nich dosahuje dostatočný rozsah na to, aby mali väčší vplyv na spoločnosť alebo trh,“ povedal Holger Volland, spoluzakladateľ ARTS+.“ Vidíme rastúcu priepasť medzi technológiami a kultúrou. Kultúra a s ňou aj spoločnosť sa snažia dobehnúť exponenciálnu rýchlosť technologických inovácií.“
Ugo Bacchella, predseda talianskej nadácie Fitzcarraldo a strategický partner ARTS+, poznamenal, že „na to, aby sme mohli v plnej miere využívať inovácie založené na technológiách a inovácie v kultúrnej produkcii a distribúcii s cieľom priniesť viac kultúry do každodenného života občanov, sú potrebné prispôsobené investície a štrukturálna podpora. Takto možno čo najlepšie využiť kultúrnu rozmanitosť a prekonať roztrieštenosť kultúrnych odvetví.“
V posledných mesiacoch 14 európskych partnerov spolupracovalo v snahe identifikovať najvýznamnejšie štrukturálne prekážky inovácie v kreatívnych odvetviach a nájsť najlepšie riešenia pre koherentnú stratégiu. Výsledok – manifest – bol po prvýkrát predstavený na včerajšom samite o inováciách ARTS+ pred viac ako 100 medzinárodnými odborníkmi z oblasti kultúry, technológií, politiky a podnikania.
Najväčšie prekážky inovácií identifikované v manifeste:
1. Vysoký stupeň fragmentácie a izolovaná mentalita, ktoré odrážajú odvetvové, jazykové a národné rozdiely, napriek tomu, že medzisektorová a cezhraničná spolupráca má zásadný význam.
2. Všeobecný nedostatok investícií, finančných prostriedkov a financovania: málo investícií pochádza od externých investorov a existuje len málo politík verejného financovania značného rozsahu.
3. Špecifické charakteristiky kreatívnych sektorov a ich vplyv na inovácie nie sú ľahko merateľné ani pochopiteľné. Tvorcovia verejnej politiky ich zatiaľ neuznali.
4. Technické a podnikateľské zručnosti sú slabo integrované.
5. Hodnotové siete sa menia, čo prináša potrebu nových hodnotových a obchodných modelov.
6. Kultúra a tvorivosť existujú v čoraz globálnejšom kontexte, ale kultúrni a politickí aktéri majú často stále miestne zmýšľanie.
V manifeste sa navrhujú tieto podporné opatrenia pre sektory kultúry a tvorivej činnosti:
1. Uznať zbližujúcu sa a hybridnú štruktúru odvetví a zaviesť explicitnejšie politiky na podporu ich inovačného potenciálu.
2. Zvýšiť verejné investície do sektorov kultúry a tvorivej činnosti na úroveň, ktorá zodpovedá ich významu ako kľúčového sektora, a prispôsobiť programy financovania ich potrebám.
3. Zatraktívniť investície do odvetví posilnením alternatívnych foriem investícií a umožnením nových zdrojov príjmov.
4. Posilniť dialóg medzi zainteresovanými stranami v oblasti politiky, kultúry, technológií a priemyslu, ako aj medzi sprostredkovateľmi, výskumnými subjektmi a občianskou spoločnosťou.
5. Podporiť širšiu definíciu inovácie tak, aby zahŕňala „mäkké“ inovácie.
6. Posilniť medzinárodný charakter kultúrnych a kreatívnych sektorov posilnením úlohy nadnárodných politík a opatrení na podporu inovácií, najmä na úrovni EÚ.
Európsky manifest o podpore inovácií pre kultúrne a kreatívne sektory je výsledkom inovačného samitu ARTS+ (10. októbra 2018), ktorý bol organizovaný ako súčasť siete európskych knižných veľtrhov ALDUS (www.aldusnet.eu)a je spolufinancovaný z programu Európskej únie Kreatívna Európa.
Strategickými partnermi pre publikáciu Manifestu sú Nadácia Fitzcarraldo/ArtLab a Európska sieť kreatívnych podnikov (ECBN)/Európske centrum pre kreatívne hospodárstvo (ecce). Spolu s ARTS+ boli iniciátormi Manifestu. Ďalšími programovými partnermi sú Federácia európskych vydavateľov; Börsenverein des Deutschen Buchhandels (Nemecké združenie vydavateľov a kníhkupcov), talianske združenie vydavateľov AIE; Nadácia Europeana; NEMO (Sieť európskych múzejných organizácií); a štúdie v oblasti médií, inovácií a technológií (SMIT), výskumná skupina na Slobodnej univerzite v Bruseli (VUB), ktorá je súčasťou výskumnej siete imec (Flámsko) a partnerom projektu MediaRoad financovaného EÚ. Partnermi siete sú Fundación Germán Sánchez Ruipérez; Deutscher Museumsbund e.V.; Nemecká komisia pre UNESCO; I3, koordinovaná podporná akcia (CSA) financovaná Európskou komisiou (zastúpená spoločnosťou T6 Ecosystems); New European Media (NEM), partner projektu VitalMedia financovaného EÚ; a Svetová asociácia novín a vydavateľov správ (WAN-IFRA) prostredníctvom svojej Globálnej aliancie pre mediálne inovácie.
Manifest nájdete tu.
PARTNERS & SPEAKERS
„Bez primeranej podpory ich prebiehajúceho technologického a digitálneho rozvoja nebudú múzeá schopné naplno využiť svoj potenciál a riskujú, že sa stanú irelevantnými pre veľkú časť spoločnosti.“ David Vuillaume, predseda siete európskych múzejných organizácií NEMO a riaditeľ Deutscher Museumsbund, [email protected]
„Nové radikálne technológie, ako je umelá inteligencia, sú na pokraji prelomu a ak si chceme zachovať našu konkurenčnú výhodu v oblasti kultúrneho dedičstva, musíme prijať hlboké záväzky a investovať do našej digitálnej budúcnosti, do infraštruktúr, ako je Europeana, alebo riskujeme, že sa staneme digitálnymi kolóniami Silicon Valley. To si vyžaduje, aby Európska únia prijala ďalšie odvážne a osvietené rozhodnutie: opäť podporovať digitálnu transformáciu za našich vlastných podmienok, aby sme mohli naďalej posilňovať náš kultúrny sektor a uvoľniť tento potenciál zvnútra.“ Harry Verwayen, výkonný riaditeľ nadácie Europeana, [email protected]
„Je čas, aby Európa zaviedla politiky na podporu inovácií v knižnom a kreatívnom priemysle vo všeobecnosti, ktoré skutočne odrážajú ich úlohu a potenciál a zároveň uznávajú ich potreby a špecifiká.“ Rudy Vanschoonbeek, predseda Federácie európskych vydavateľov (FEP)
„Príklady ako startupový akcelerátor Contentshift alebo ekosystém elektronických kníh Tolino, ktorý vyvinul nemecký vydavateľský priemysel v spolupráci s IKT, ilustrujú záujem o inovácie v odvetví vydávania kníh. Aby sa však v budúcnosti zabezpečila rozmanitosť a kvalita obsahu, je veľmi potrebná účinná finančná a štrukturálna podpora inovácií.“ Cigdem Aker, vedúci oddelenia Strategy & Innovation, Börsenverein des Deutschen Buchhandels (Nemecké združenie vydavateľov a predajcov kníh), [email protected]
„Knižný priemysel by mal veľké príležitosti, ak by sa zaviedli primerané politiky na podporu inovácií. Túto podporu potrebujeme v prvom rade na vytvorenie inovatívnych partnerstiev s knižnicami a školami s cieľom riešiť zmeny v čitateľskom správaní a v druhom rade na vytvorenie stratégií „out of silo“ na boj proti sile modelu platformy obrovských technologických spoločností.“ Luis González, riaditeľ Fundación Germán Sánchez Ruipérez (Španielsko), [email protected]
„Publikačný priemysel potrebuje pravidlá aj nástroje: v posledných mesiacoch sa diskusia zamerala na prvú smernicu – smernicu o autorských právach; nastal čas pozrieť sa aj na druhú časť: podpora inovácií vo všetkých kreatívnych odvetviach. Včerajšie hlasovanie vo výbore CULT je veľmi sľubné: Parlament navrhuje vyčleniť finančné prostriedky na podporu kreatívneho priemyslu a v kľúčovej oblasti, ako je správa autorských práv a prístupnosť. Dúfame, že v ďalších krokoch sa budeme týmto smerom riadiť.“ Piero Attanasio, vedúci oddelenia európskych záležitostí a výskumu a inovácií v AIE (Talianske združenie vydavateľov), [email protected]
„Platformizácia a digitálna transformácia čoraz viac ovplyvňujú úlohu európskych mediálnych aktérov v medzinárodnej hospodárskej súťaži. Na riešenie tohto problému potrebujú kultúrne a kreatívne sektory lepšiu podporu európskych inštitúcií, najmä pokiaľ ide o rozvoj udržateľných obchodných modelov umožňujúcich malým a stredným európskym aktérom súťažiť s veľkými platformami za rovnakých podmienok. Tieto otázky by sa mali veľmi jasne zohľadniť aj v budúcom európskom rozpočte (2021 – 2027), o ktorom sa v súčasnosti diskutuje v Európskom parlamente a Európskej rade.“ Simona De Rosa, vedúca výskumná pracovníčka, T6 Ecosystems, [email protected]
„V digitálnej budúcnosti založenej na platformách sú inovatívne európske mediálne sektory kľúčové na zabezpečenie prístupu občanov k rozmanitému obsahu. K tomu môže dôjsť len s rastúcou podporou na európskej, vnútroštátnej a miestnej úrovni s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre tieto odvetvia.“ Heritiana Ranaivoson, vedúca výskumná pracovníčka, Studies imec-SMIT-VUB, [email protected]
„Kultúra a technológie sú ľudské výtvory a ako také majú spoločnú DNA. V tomto zmysle musí byť sektor kultúry plne zapojený do digitálneho prostredia. Nie ako návštevníci cudzej krajiny, ale ako sociálni aktéri, ktorí si nárokujú na to, čo je ich právom." Octavio Kulesz, Editorial Teseo / UNESCO expert, [email protected]
„Pre európsky kultúrny a kreatívny priemysel sú kľúčové najmodernejšie politiky a programy na podporu inovácií. Veľké úsilie sa musí týkať modernizácie tvorby politiky v zmysle intenzívnej spolupráce medzi silami a na základe konkrétnych potrieb odvetvia. Vyžaduje sa dlhodobá a spoľahlivá spolupráca. Hlavné diskusie o nadčasových podporných programoch musia zahŕňať digitálny svet, globálne prepojenia a posilnenie výmeny a spolupráce.“ Sylvia Amann, inforelais, spolupredsedníčka skupiny odborníkov EÚ – OMC, [email protected]
> Ďalšie tlačové správy nájdete tu >https://www.buchmesse.de/en/press/press-releases
> Ďalšie tlačové fotografie nájdete tu >https://www.buchmesse.de/en/press/press-material
Frankfurter Buchmesse je najväčší medzinárodný veľtrh vydavateľstva
s viac ako 7 300 vystavovateľmi zo 102 krajín, približne 286 000 návštevníkmi, viac ako 4 000 podujatiami a približne 10 000 akreditovanými novinármi a blogermi. Spája tiež kľúčových hráčov z oblasti vzdelávania, filmu, hier, STM, akademického publikovania a obchodných informácií. Od roku 1976 je na knižnom veľtrhu každoročne hosťom čestnej krajiny, ktorý účastníkom rôznymi spôsobmi prezentuje svoj knižný trh, literatúru a kultúru. Frankfurter Buchmesse organizuje účasť nemeckých vydavateľov na približne 20 medzinárodných knižných veľtrhoch a počas celého roka usporadúva obchodné podujatia na významných medzinárodných trhoch. Prístup do Business Clubu so svojimi prémiovými službami, networkingovými podujatiami a konferenciami, ako napríklad THE MARKETS, je k dispozícii výlučne s obchodným lístkom – prémiovou možnosťou pre návštevníkov B2B. ARTS+ bol spustený v roku 2016 ako veľtrh, obchodný festival a miesto medzinárodných stretnutí pre kultúrny a kreatívny priemysel. Jeho cieľom je využiť potenciál digitalizácie kreatívneho obsahu a rozvíjať nové oblasti podnikania. Frankfurt EDU, medzinárodná vzdelávacia platforma Frankfurter Buchmesse, predstavuje inovatívne koncepcie, obsah a technológie pre budúcnosť vzdelávania. Campus Weekend vo Frankfurter Buchmesse je venovaný vysokoškolským študentom. Frankfurter Buchmesse je dcérskou spoločnosťou Börsenverein des Deutschen Buchhandels (nemecké združenie vydavateľov a predajcov kníh). https://www.buchmesse.de/en
Kontakt pre médiá:
Press & Corporate Communications, Frankfurter Buchmesse
Katja Böhne, viceprezidentka pre marketing & Communications, Phone: +49 (0) 69 2102-138, [email protected]
Kathrin Grün, riaditeľka pre komunikáciu, telefón: +49 (0) 69 2102-170, [email protected] Tina Pfeifer, manažérka PR, telefón: +49 (0) 69 2102-271, [email protected]
