Môžete nám povedať niečo o sebe a o histórii Nadácie na pamiatku otroctva?
Som Aïssata Seck, riaditeľka Nadácie na pamiatku otroctva. Moja kariéra je poznačená dlhodobým záväzkom uznať históriu a pamiatku senegalských Tirailleurs (vojakov francúzskych koloniálnych vojsk) a v širšom zmysle podporovať spomienky spojené so zotročením a koloniálnym dedičstvom.
Nadáciu, uznanú organizáciu verejného záujmu, zriadila v roku 2019 francúzska vláda s cieľom pokračovať v úsilí o uznanie, ktoré sa začalo zákonom z Taubiry z roku 2001, a rozšíriť ho. Jej poslaním je odovzdávať dejiny koloniálneho otroctva, oslavovať jeho spomienky a propagovať kultúrne dedičstvo, ktoré z neho vyplýva. Pôsobí v kontinentálnom Francúzsku, zámorských územiach a na medzinárodnej úrovni.
Na ktoré projekty sa FME v súčasnosti zameriava?
Po dvojročnom výročí odškodnenia, ktoré bolo Haiti uložené v roku 1825 v roku 2025, sa nadácia teraz pripravuje na dva hlavné míľniky.
Prvým je spomienka na 25. výročie zákona Taubira v roku 2026, zakladajúceho zákona, ktorý uznal zotročenie za zločin proti ľudskosti. Naším cieľom je, aby sa z neho stal moment spomienky, občianstva a kultúry národného a medzinárodného rozsahu.
Bude to zahŕňať mobilizáciu kultúrnych inštitúcií, vzdelávacích a vedeckých podujatí, ako aj iniciatív, ktoré spájajú mládež, umelcov, výskumných pracovníkov a medzinárodných partnerov. Bude tiež príležitosťou na zavedenie národnej značky "Lieux de Mémoire" (Pamätnícke miesta), ktorej cieľom je propagovať a prepájať francúzske pamiatky kultúrneho dedičstva spojené s históriou zotročovania.
Druhým je príprava významnej výstavy v roku 2027, ktorá bude významným krokom k tomu, aby bola história zotročenia vo Francúzsku viditeľná a prístupná čo najväčšiemu počtu ľudí. Tieto projekty sú súčasťou širšej dynamiky: prenášať, zjednocovať a trvalo vpisovať túto históriu do kolektívneho vedomia.
Aké aktivity robíte v oblasti vzdelávania a prečo to považujete za dôležité?
Vzdelanie je jadrom nášho poslania. Vyvíjame vzdelávacie zdroje pre učiteľov, organizujeme školské súťaže a ponúkame nástroje prispôsobené mladému publiku. Výzvou je dať mladým ľuďom kľúče k pochopeniu tejto univerzálnej histórie a k boju proti predsudkom. Odovzdávanie vedomostí je nevyhnutné na vybudovanie spravodlivejšej spoločnosti, ktorá si je vedomá svojej minulosti.
S akými výzvami ste sa stretli pri zdôrazňovaní čierneho kultúrneho dedičstva vo Francúzsku?
Prvou výzvou je neviditeľnosť: dedičstvo spojené so zotročením a černošským obyvateľstvom bolo dlho ignorované alebo marginalizované v národných príbehoch. Musíme pracovať na jeho uznaní a začlenení do spoločného dedičstva.
Druhá výzva má pamätný a politický charakter: Táto história sa dotýka hlbokých rán a niekedy zostáva zdrojom napätia. Na záver je tu vecná výzva: identifikácia, uchovávanie a propagácia predmetov a archívov si nevyhnutne vyžaduje značné zdroje.
Ako digitálne postupy podporili vašu prácu a poslanie?
Digitálne technológie sú základným nástrojom na rozšírenie prístupu k tejto histórii. Umožňuje rozsiahle šírenie vzdelávacích zdrojov, dostupnosť digitalizovaných archívov a schopnosť osloviť mladé a prepojené publikum.
Napríklad počas pandémie boli naše digitálne činnosti nevyhnutné na zachovanie prenosu a pripomínania si. Dnes ďalej skúmame digitálnu mediáciu prostredníctvom sociálnych médií a platforiem spolupráce.
Aký význam má podľa vás zdôraznenie týchto digitalizovaných objektov na FME?
Digitalizácia umožňuje zachovať a zviditeľniť objekty, ktoré sú často rozptýlené, krehké alebo ťažko prístupné. Demokratizuje prístup k dedičstvu a ponúka možnosť krížových odkazov prepojením zbierok nachádzajúcich sa vo Francúzsku, Európe, zámorských územiach alebo na americkom kontinente. Pre nadáciu je to spôsob, ako ukotviť túto históriu v globálnom a zdieľanom príbehu.
Môžete nám povedať o konkrétnom príbehu alebo objekte, o ktorý sa vaše publikum zaujímalo?
Jedným z najpozoruhodnejších objektov je nariadenie Charlesa X z roku 1825, ktorým sa Haiti ukladá kolosálne odškodnenie výmenou za jeho uznanie. Pôvodný archív, zachovaný vo francúzskom národnom archíve, vyvoláva silné emócie: stelesňuje tak slobodu, ktorú Haiti získalo, ako aj nespravodlivosť dlhov, ktoré zaťažovali jeho rozvoj. Jeho prezentácia verejnosti v roku 2025 bola silným momentom spomienky a vzdelávania.
Akú radu by ste dali ostatným európskym inštitúciám, ktoré hľadajú spôsoby, ako vyzdvihnúť svoju čiernu históriu?
V prvom rade by som im odporučil, aby spolupracovali s dotknutými komunitami, spoluvytvárali naratívy a vyhýbali sa prístupu zhora nadol. Potom vniesť národné spomienky do dialógu s globálnou históriou: História černošských populácií v Európe je neoddeliteľná od atlantického a indického oceánu, koloniálnych a postkoloniálnych cirkulácií. Nakoniec, investovať do výskumu, vzdelávania a digitalizácie, ktoré sú silnými pákami na trvalé vpísanie týchto príbehov do kolektívneho vedomia.
Fondation pour la mémoire de l’esclavage met la mémoire nationale en dialogue avec l'histoire globale
Nous nous entretenons avec Aïssata Seck, directrice de la Fondation pour la Mémoire de l’Esclavage, sur la mission de l’organisation et sur la manière dont elle donne aux jeunes les clés pour comprendre l’histoire et lutter contre les préjugés.
Pouvez-vous nous parler de vous et de l’histoire de la Fondation pour la mémoire de l’esclavage?
Je suis Aïssata Seck, directrice de la Fondation pour la mémoire de l’esclavage. Mon parcours est marqué par un engagement de longue date pour la reconnaissance de l’histoire et de la mémoire des tirailleurs sénégalais et, plus largement, pour la valorisation des mémoires liées à l’esclavage et aux héritages coloniaux.
La Fondation,reconnue d’utilité publique, a été créée en 2019 par l’État français pour poursuivre et amplifier l’action de reconnaissance initiée par la loi Taubira de 2001. Elle a pour mission de transmettre l’histoire de l’esclavage colonial, de célébrer ses mémoires et de valoriser les héritages culturels qui en sont issus (Elle a pour mission de transmettre l’histoire de l’esclavage koloniálny, de célébrer ses mémoires et de valoriser les héritages culturels qui en sont issus). Elle agit en France hexagonale, dans les Outre-mer et à l’international.
Ako odstrániť FME se concentre-t-il actuellement?
Après avoir marqué en 2025 le bicentenaire de l’indemnité imposée à Haïti en 1825, la Fondation prépare désormais deux grandes échéances (Après avoir marqué en 2025 le bicentenaire de l’indemnité imposée à Haïti en 1825, la Fondation prépare désormais deux grandes échéances).
La première est la commémoration des 25 ans de la loi Taubira en 2026, une loi fondatrice qui a reconnu l’esclavage comme crime contre l’humanité. Nous voulons en faire un moment mémoriel, citoyen et culturel d’ampleur nationale et internationale.
Cela passera par la mobilisation des institutions culturelles, des événements éducatifs et scientifiques, mais aussi par des initiatives qui associent la jeunesse, les artistes, les chercheurs et les partenaires internationaux. Ce sera également l’occasion de lancer un label national des ‚Lieux de mémoire‘, destiné à valoriser et relier les sites patrimoniaux liés à l’histoire de l’esclavage.
La deuxième est la préparation d’une grande exposition en 2027, qui constituera une étape majeure pour rendre visible et accessible au plus grand nombre l’histoire de l’esclavage en France.
Ces projets s’inscrivent dans une dynamique plus veľké: transmettre, fédérer et inscrire durablement cette histoire dans la svedomie kolektívne.
Quel genre d’activités faites-vous autour de l’éducation et pourquoi trouvez-vous cela important?
Misia „L’éducation est au cœur de notre“. Nous développons des ressources pédagogiques pour les enseignants, organisons des concours scolaires et proposons des outils adaptés aux jeunes publics (Nous développons des ressources pédagogiques pour les enseignants, organisons des concours scolaires et proposons des outils adaptés aux jeunes publics). L’enjeu est de donner à la jeunesse les clés de compréhension de cette histoire universelle et de lutter contre les préjugés. La transmission est essentielle pour construire une société plus juste et consciente de son passé.
Quels défis avez-vous rencontrés pour mettre en valeur le patrimoine Noir en France ?
Le premier défi est l’invisibilisation : longtemps, le patrimoine lié à l’esclavage et aux populations noires a été ignoré ou marginalisé dans les récits nationaux. Il faut travailler à sa reconnaissance et à son intégration dans le patrimoine commun. Le deuxième défi est d’ordre mémoriel et politique : cette histoire touche à des blessures profondes et reste parfois source de tensions Enfin, il existe un défi matériel : l’identification, la conservation et la valorisation des objets et archives nécessitent des moyens importants.
Komentovať les pratiques numériques ont-elles soutenu votre travail et votre mission?
Le numérique est un outil fondamental pour élargir l’accès à cette histoire. Il permet de diffuser largement des ressources pédagogiques, de rendre accessibles des archives numérisées, et d’atteindre des publics jeunes et connectés.
Prívesok la pandémie, par exemple, nos activités numériques ont été essentielles pour maintenir la transmission et les commémorations. Aujourd’hui, nous explorons davantage la médiation numérique à travers les réseaux sociaux et des plateformes collaboratives.
De votre point de vue, quelle est l’importance de mettre en valeur ces objets numérisés au FME ?
La numérisation permet de sauvegarder et de rendre visibles des objets souvent dispersés, fragiles ou difficilement accessibles (Numérizácia permet de sauvegarder et de rendre visibles des objets souvent dispersés, krehké a rôznorodé prístupy). Elle démocratise l’accès au patrimoine et offre la possibilité de croiser les regards, en reliant des collections situées en France, en Europe, dans les Outre-mer ou dans les Amériques. Pour la Fondation, c’est une manière d’ancrer cette histoire dans un récit global et partagé.
Pouvez-vous nous parler d’une histoire ou d’un objet particulier qui a intéressé votre public?
L’un des objets les plus marquants est l’ordonnance de Charles X de 1825 imposant à Haïti une indemnité colossale en échange de sa reconnaissance. L’archive originale, conservée aux Archives nationales, suscite une émotion forte : elle incarne à la fois la liberté conquise par Haïti et l’injustice de la dette qui a pesé sur son développement. Sa présentation au public en 2025 a été un moment fort de mémoire et de pédagogie (Sa présentation au public en 2025 a été un moment fort de mémoire et de pédagogie).
Quels conseils donneriez-vous aux autres institutions européennes qui cherchent des moyens de mettre en valeur leur histoire des Noirs ?
Je leur conseillerais d’abord de travailler avec les communautés concernées, pour co-construire les récits et éviter une approche descendante. Ensuite, de faire dialoguer les mémoires nationales avec l’histoire globale : l’histoire des populations noires en Europe est indissociable des circulations atlantiques et d’Océan indien, coloniales et postcoloniales (Národný archív obehov atlantiques et d’Océan indien, Coloniales et postcoloniales). Enfin, d’investir dans la recherche, l’éducation et la numérisation, qui sont des leviers puissants pour inscrire durablement ces histoires dans la conscience collective.